S mýtmi sa stretávame všade, nielen vo výžive. Môžu vznikať účelovo (napríklad pre marketingové účely), ale aj náhodou (zle pochopené informácie). Pre vyhodnocovanie, či je niečo mýtus alebo pravda musíme poznať základy výživy a teda aj dávku kritického myslenia. Postupne si budeme odkrývať viaceré často frekventované mýty, pretože je ich naozaj hojné množstvo. Začneme ale postupne.
V mojej praxi sa stretávam s rôznymi druhmi mýtov. Jedným z tých najčastejších je, že KONZUMÁCIA SACHARIDOV PO 18tej (táto hodina sa v rôznych zdrojoch mení) SPÔSOBUJE PRIBERANIE. V tomto prípade si musíme uvedomiť jeden základný zákon, ktorým sa riadi aj naše telo a stojí za akýmkoľvek priberaním. Je to termodynamický zákon zachovania energie. Pokiaľ chceme priberať, musíme byť v takzvanej pozitívnej energetickej bilancii a teda zjeme viac energie v potrave ako naše telo využije na svoju funkciu. Počas každej aktivity a celkovo našej existencie využívame energiu na náš život. Pokiaľ prijímame energie menej ako využijeme, tak chudneme a teda využívame ako zdroj energie zásoby, ktoré máme v tukových bunkách v našom tele. Tento princíp funguje pre každého a práve takýmto štýlom aj chudneme. To koľko energie prijmeme sa počíta za celý deň, týždeň, mesiac a pod. Neexistuje žiadna čarovná hodina a konkrétna živina, ktorá by priberanie zrýchľovala. Toto je jedným z mýtov, ktoré podporujú démonizáciu sacharidov. Sacharidy sú veľmi hodnotné zdroje energie a mali by sme ich prijímať v rozumnom množstve a rovnomerne počas dňa. Avšak nemožno povedať, že pokiaľ si dáme kus chlebíka s nátierkou o pol 8 večer, priberieme. Toto naozaj nie je pravda. Ak máte chuť na sladké, siahnite napríklad po našom mrazom sušenom ovocí, ktoré výborne chutí a obsahuje množstvo živín.
Druhým mýtom je tvrdenie, že mlieko zahlieňuje. Mlieko je suspenzia, v ktorej sú tukové čiastočky a po vypití mlieka môžeme pocítiť v ústach taký mierny povlak. Toto je normálny prejav kontaktu mlieka s ústami a sliznicou. Nie je to žiaden hlien a ani nám čarovne nezačne po styku s mliekom vznikať. Na trávenie mlieka máme prispôsobené enzýmy, obsah tráviacich štiav, žalúdočných kyselín. Problém však môže nastať, ak máme alergiu na bielkovinu kravského mlieka, kedy naše telo po vypití alebo zjedení čohokoľvek s kravskou bielkovinou odštartuje imunitnú odpoveď. Druhou alternatívou, kedy mlieko musíme limitovať a radšej zvoliť bezlaktózové výrobky, je laktózová intolerancia. Avšak pokiaľ ani jednu z týchto diagnóz nemáme diagnostikovanú a konzumácia mlieka alebo kyslomliečnych výrobkov nám neprináša zdravotné následky v podobe tlakov v brušku, preháňania, zvracania, mlieka sa naozaj nemusíme báť. Tento mýtus môže byť práveže nebezpečný, pokiaľ sa ním riadia mamičky dojčiace, ktoré ani svojim deťom nebudú mlieko a mliečne výrobky podávať. Mlieko je hodnotným zdrojom vápnika, fosforu, ale aj vitamínu D a v našom jedálničku má určite miesto.
Tretím mýtom je „lepok lepí črevá“. Lepok je názov pre bielkovinu v obilninách (pšenici), ktorá je zložená z gliadínu a glutenínu. Pšenica sa aj šľachtí pre obsah lepku, lebo podporuje krásnu elastickú a nadýchanú štruktúru pekárenských výrobkov, ktorá je veľmi žiadaná. Vo svojom názve obsahuje slovo lepiť, ale práve lepiť cesto a tým benefitovať z jeho štruktúry. Na trávenie lepku máme prispôsobené enzýmy. Nemusíme sa preto báť, že by nám zalepil črevá, tráviaci systém sa o jeho kompletné strávenie postará. Opäť tu ale máme zdravotné indikácie, kedy sa musíme lepku vyvarovať alebo jeho konzumáciu obmedziť. Prvým a najdôležitejším problémom je celiakia, kedy je dôležité celoživotné vyraďovanie lepku. Zdravotnými ťažkosťami je aj alergia na pšenicu, kedy konzumáciou spustíme imunitnú odpoveď tela. A taktiež treba rázne obmedzovať príjem lepku pri neceliakálnej gluténovej senzitivite. Pokiaľ pri konzumácii lepku v pečive nemáme zdravotné ťažkosti a nemáme diagnostikované žiadne z týchto ochorení, lepok si absolútne bez problémov môžete denne vychutnávať. Môžete si napríklad natrieť pečivo jedným z našich orechových masiel.
Mýty sú pre ľudí veľmi lákavé a často aj senzáciou. Musíme si ale uvedomiť, že šírenie neoverených informácii môže spôsobiť vyraďovanie potravinových skupín, strach z jedla a následne spôsobiť nie len zdravotné problémy z obmedzovania stravy, ale aj psychické zo strachu. Buďme dôslední vo vyhodnocovaní takýchto informácii a verte tým, ktoré sú z kvalitných zdrojov.
